úterý 5. července 2011

SÚLOŽ 2011 - Sobotná Úpršaná Ladová Oslava Žonglovania

Predpoveď počasia opäť priala bluesovým hudobníkom, fluoristom a savanským párno i nepárnokopytníkom. Odhodlaný a obklopený vystrašenými žonglérskymi pomôckami som hnal expres z fľakatomodrej Prahy až do sýtočiernej Žiliny. Už tu som sa stretol s prvým kučeravým nadšencom - sedemloptičkovým Maťom a z autobusovej stanice sme spoločne merali cestu (široká v harmonickom priemere 5,89m) až do campingu vo Varíne.

Premočená kameňozem nás prinútila miesto postavenia stanu objednať zrub a o to pevnejšie sme verili, že nám do neho ešte niekto pribudne. Dostali sme štastné číslo 13 a prešli sa celým kempom, kým sme prišli na to, kde to vlastne je... a nebolo to tak ďaleko, akurát opačným smerom ako nám slečna na recepcii ukázala. To už prestalo pršať. Vyložili sme lietaniaschopný obsah na postele a vyvesili vlajku. Čochvíľa, ani sme sa príliš nenazdali, snáď len trošku, k nám pribudla Tereza a spolu sme vyskúšali kávu z termosky v tradičnom zrubovom proceláne Made in China. Onedlho sťaby samotný Triton z bazéna vystúpil Onďo zo svojou palicou, a napokon sa dopravil Majky po heroickom cyklistickom výkone. I takto sme my, žonglujúci Titani, utlačili mokrú zem, trošku požonglovali a pokecali, až sme sa napokon rozhodli založiť oheň. Nevľúdne mokré drevo sa nám podarilo rozpáliť za pomoci nájdeného suchého vreca dreveného uhlia. Prišla tma, noc a zima a ani náš oheň nás neochránil pred poskakovaním a pohybom. Špekačkový súboj vyhral Onďo so špekačkami z Lidlu, nad mojimi z Tesca, ktoré vyzerali ako opečená Májka. Maťo doniesol svoje svietiace loptičky a nachvíľu sa odnikiaľ prišiel s nimi ukázať i jeden prebleskujúci nindža. Spálili sme polovicu dreva v kempe, Majky sa odviezol domov a my sme šli spať do nášho zamrznutého zrubu.

Onďo nás neošťal a my sme sa dočkali sobotného rána. Presne o desiatej som vrátil kľúče od zrubu, ktorý sme mali vyprázdniť presne do desiatej. Chíľku sme kočovali s narýchlo zbalenými vecami, až sme našli v kempe prístrešok, pod ktorý sme sa chceli zložiť. Napokon nám jeho okupanti nehostinne poradili prístrešok o pár metrov ďalej a tam sme konečne založili základňu. Počasie sa umúdrilo alebo zľaklo a dokonca občas sa na nás i usmialo. Zrána k nám neohrozene pribudol Maťo a doobeda ešte Lucka s Dávidom. Slušne sme sa rozhádzali a roztočili, snáď až tak, že nehostinní okupanti vedľajšieho zrubu nás pozvali na guláš dvakrát, nás pozvali na guláš dvakrát. To druhé pozvanie sme neodmietli a poriadne sa nažrali, občerstvili kávičkou, či iným destilátom. Samozrejme sme za to pripravili improvizované vystúpenie. To už prišiel výpravu posilniť blonďáčik Paľo. Vystúpenie sme si natočili na kameru tak to nebudem zbytočne opisovať, akurát spomeniem, že káble od kamery som nechal v Žiline tak neviem kedy to video naozaj bude :). Ako to v živote chodí, s nepriateľom sme sa skamarátili, naučili ho žonglovať, vysvetlili mu, že sa to dá všetko spočítať a potom sme si postavili stany. Špeciálne Terkin stan pre 4 osoby aj s koňom nám zabral pár desiatok minút boja s kameňozemou. Naďalej sa nám svorne výborne žonglovalo a urobili sme si ohník. Po zotmení nás opustila Lucka, ktorá nám odniesla aj Paľa. Ďalšie kvalitné výbuchy smiechu pri ohni a spálená druhá polovica dreva z kempu, nadrobno nalámaná silným Majkim. A keď už nám bolo dosť, poukladali sme sa do stanov, zabalili do spacákov a zobudili sa v upršanej nedeli. Tak sme sa rýchlo pobalili zabehli na kávičku a šup busom do Žiliny.

Bolo vynikajúco, síce to sprvu nevyzeralo bohviejak s tým dažďom, ktorý nám odohnal ľudí. No my čo sme boli sme zažili perfektné chvíle so žonglovaním aj bez neho, len tak v kruhu priateľov, otvorene a najmä v permanentom smiechu. Teším sa o rok, síce bude určite pršať, nebojte sa, my sa aj tak streneme a zaSÚLOŽíme.

úterý 7. června 2011

neděle 6. března 2011

Už je naspäť

Opäť nám vyšlo slnko, tento rok extrémne skoro. Rovnako i žongléri už vychádzajú... a tak trošku môjho hrania sa s kužeľmi.

Playin on the sunny side of the street from mizu on Vimeo.

pondělí 31. ledna 2011

Žongluje vás/nás stále viac

Neuveríte, ale dnes ma veľmi potešilo, keď som zhliadol štatistiky svojho inštruktážneho videa na Youtube - Ako žonglovať s 3 loptičkami. Má vyše 2000 prezretí a je to s výnimočným odstupom moje najsledovanejšie video a ja som len rád. Síce viem, že nie všetky zhliadnutia sú účinné a niekto si takéto video pozrie viac než raz, verím, že aspoň desatine z týchto 2000 pomohlo pri tvrdých a trpezlivých začiatkoch. Žonglovanie mi totiž príde tak trochu ako vlak, ktorý nezastane, proste naň treba naskočiť, ale potom to už ide. Napriek tomu sa ho pre vás pokúšam aspoň trochu spomaliť, aby to naskočenie bolo príjemnejšie a dopredu vás to neodradilo.

Táto aktivita ma tiež teší z toho dôvodu, že decká dnes sa aj na Slovensku zaujímajú o žonglovanie a vidím smerovanie k lepšiemu. K lepšiemu v rámci dávania deckám záujmov a pre nás ostatných bude snáď čoraz viac akcií na ktorých sa budeme stretávať.


Pre mňa osobne je to k tomu všetkému poriadna motivácia urobiť ďalšie inštruktážne videá ;).

pátek 28. ledna 2011

Ja, žonglovanie prečo a ako?

Čítal sa rok 2007. Bol som ešte mladý a krásny tretiak na gymnáziu. Jedného dňa začal Rišo cez prestávku predvádzať svoju nepodarenú kaskádu s 3 lacnými 51 korunovými loptičkami. Nehanbím sa povedať, že ma to okamžite zaujalo. Nie len tým aký je Rišo pekný chlapec, ale aj tým, že som to kedysi skúsil a nešlo mi to, tak som sa na to vykašľal. Podľa návodu na starej verzii zonglovanie.sk ma to ale naučil tiež. Za pár dni som si v Optime v AllToys zaobstaral svoje vlastné lacné 51 korunové loptičky. To už Rišo dával pohodlne half shower a reverznú kaskádu. Netrvalo dlho a ako to už býva po prvom triku nasleduje nekonečné schodisko s úspechom na každom kroku a to človeka jednoducho baví. Ako posadnutý som sa každý deň naučil nový trik a musel som si kúpiť ďalšie tri 51 korunové loptičky. Za menej ako mesiac som plnohodnotne využíval 4 zo 6 2x51 korunových loptičiek a teda moje žonglovanie ma stálo nekonečnú zábavu, posadnutosť vlastným zlepšovaním sa a 68 korún vo vzduchu. V podstate hlboko vo mne zakorenený egocentrizmus a súťaživosť ma viedla k tomu aby som predbehol Riša, ktorý sa postupne venoval žonglovaniu stále menej. Mohol som tak predvádzať ohúrenému publiku pozostávajúcemu z mojich spolužiakov a kamarátov nové triky. Síce verím tomu, že ich to nebavilo ja som stále stúpal po svojich schodíkoch, ktoré boli stále väčšie a väčšie. To mi ale nikto na začiatku nepovedal. Sledoval som preplnený Youtube, začal som navštevovať žonglérske stránky ale najmä venoval som sa tomu dlhé hodiny denne, ktoré tak rýchlo plynuli. Nekonečná rozmanitosť prostého vyhadzovania loptičiek do vzduchu, ešte väčšia rozmanitosť miest kam môžu padnúť...

Prišlo leto, pre žongléra ideálny čas, no ja som sa vydal pracovať do Škótska a na žonglovanie nebolo dosť času. Napriek tomu som si občas zahádzal, no proste bola to asi 3 mesačná pauza. Dokonca sa tu začína história môjho žonglovania pre verejnosť. Žongloval som totiž na barbecue party pre škótsku karavanovú smotánku. Síce to padalo, a ja som toho popravde ešte veľa nevedel, kto sa môže pochváliť, že jeho prvé vystúpenie bolo pre zahraničného diváka... Po návrate do Košíc som sa opäť oddal mojej vášni a dokonca som si kúpil profesionálne loptičky z českého obchodu zonglovani.cz, ktorý už nefunguje. Čakal som na ne dlhý týždeň ale prišli. 6 loptičiek Henrys velur, perfektne sadli do ruky, perfektne sa hádzali a ja som vedel, že ma to už nepustí. Nakoľko som sa nevedel dočkať kedy ich všetky využijem, ešte v roku 2007 som sa naučil 5 loptičiek. Neuveriteľná drina, sklamanie s padania a prvej vážnej prekážky v mojom vzťahu k žonglovaniu sa ale obrátilo v zázrak. 5 krásnych velurov vo veľmi málo sekundovom pohybe. Natočil som svoje prvé inštruktážne videá k trom loptičkám. Boli otrasné, videl som sa ako to škredo hádžem. Vyvolalo to vo mne vnútorné pobúrenie a prinútil som na sebe pracovať. Vždy som totiž chcel vedieť všetko najlepšie. Pracoval som na efekte, kráse a pohybe. Nekompromisná kombinácia podnietila ešte väčšie ponorenie sa do tejto vášne. Žongloval som vždy keď som mal čas, doma, na prestávkach v škole, nainfikoval som sa. Všetky ostatné koníčky sa museli podriadiť. Prišli vianoce a kužele. Tim Kelly a jeho video mi vydláždili cestu na ich pohyby v mojich rukách... v mojich rukách so zlomenými nechtami, mojich rukách zrádzajúcich údermi  moju hlavu.

Blížila sa stužková a bolo jasné, čo na nej budem predvádzať. Začal som vyrábať vystúpenie, zladiť všetky pohyby bolo náročné, najmä kvôli tomu, že museli byť perfektné. Vivaldiho leto podnietilo krásny rytmus. Tréma a pády dodali môjmu vystúpeniu príchuť naturalizmu, kužele nesvietili, ale inak, ako vždy, to dobre dopadlo... dokonca si matne spomínam na 2 up 360.

Ďalej som vytrvalo trénoval, zmaturoval a trénoval a hádzal a chytal a hral sa. V lete 2008 som si kúpil 7 stageballov, na jeseň to bolo 6 kruhov. Zistil som, že s kruhmi sa nedá nič robiť, bolia z nich prsty na rukách i nohách a keď fúka tak sa na ne neoplatí ani pozrieť. Tak som si ich začal točiť a to bolo všetko, čo som sa s nimi odvtedy naučil, teda ešte balans. A tak to všetko pekne pokračovalo, 6 loptičiek, 4 kužele. Prišli nové, krásne tučné kužele z Ameriky. 7 loptičiek som flashol (pozriem do zápisníku)  17.1.2009. Mám v zápisníku ešte jeden zápis - 26.6. kŕč v dlani, to som už trénoval 5 kužeľov (na ijdb mám zápis 8 catchov 6.7. :) ) Nové loptičky, ďalšie... Medzitým som sa zasvätil do matematiky žonglovania a siteswapového zápisu, založil som web, dva blogy... Robil som niekoľko workshopov po Prahe, zúčastňujem sa akcií, od PAN-u v Liptovskom Mikuláši, cez všetko v Prahe, bol som ako celoslovenská reprezentácia v Drážďanoch ale najmä vo Fínsku, v Joensuu na EJC 2010, kde som sa podujal na funkciu reprezentanta Slovenska v Európskej žonglérskej asociácii... prakticky to pre mňa znemená len dobrovoľnú prácu a rozširovanie informácii a prípadne nejaké organizačné záležitosti ohľadne EJC, no aby ste si nemysleli, neplynú z toho pre mňa žiadne výhody :). K tomu všetkému som zorganizoval slovenské stretko, účasť bola 17 ľudí, ale ja pevne verím v osvietenú mládež a každoročne vyššiu účasť. Každopádne účasť neubrala na zábave ani na daždi.

A tak sa proste teším zo svojho “hobby” a dennodenne si žonglujem so svojími obrovskými loptičkami a vymýšľam nové triky, nové matematické spôsoby vnímania, dozvedám sa o histórii, čítam články... alebo sa vlastne len hrám?

Žonglovanie pre mňa znamená mnoho. Je to exkluzívny spôsob ako využiť a spojiť takmer všetko, čo človek má... emócie, rytmus, umenie, športové nadanie, inteligenciu, trpezlivosť, radosť, hravosť, vytrvalosť, motiváciu... a to by mohlo pokračovať ešte na pár riadkov... Pre mňa je žonglovanie najmä umenie. Umenie akejsi sebareflexie v pohybe a smiešnom vyhadzovaní, chytaní... všetko sa dá robiť rôzne. Ešte raz musím Rišovi poďakovať za to, že ma utopil v takomto komplexnom mori žonglovania. Ďakujem! A takisto všetkým, čo to trpia (veď oni vedia). A nemyslím tým susedu zdola, tá to už asi dlho trpieť nebude :).