pátek 28. ledna 2011

Ja, žonglovanie prečo a ako?

Čítal sa rok 2007. Bol som ešte mladý a krásny tretiak na gymnáziu. Jedného dňa začal Rišo cez prestávku predvádzať svoju nepodarenú kaskádu s 3 lacnými 51 korunovými loptičkami. Nehanbím sa povedať, že ma to okamžite zaujalo. Nie len tým aký je Rišo pekný chlapec, ale aj tým, že som to kedysi skúsil a nešlo mi to, tak som sa na to vykašľal. Podľa návodu na starej verzii zonglovanie.sk ma to ale naučil tiež. Za pár dni som si v Optime v AllToys zaobstaral svoje vlastné lacné 51 korunové loptičky. To už Rišo dával pohodlne half shower a reverznú kaskádu. Netrvalo dlho a ako to už býva po prvom triku nasleduje nekonečné schodisko s úspechom na každom kroku a to človeka jednoducho baví. Ako posadnutý som sa každý deň naučil nový trik a musel som si kúpiť ďalšie tri 51 korunové loptičky. Za menej ako mesiac som plnohodnotne využíval 4 zo 6 2x51 korunových loptičiek a teda moje žonglovanie ma stálo nekonečnú zábavu, posadnutosť vlastným zlepšovaním sa a 68 korún vo vzduchu. V podstate hlboko vo mne zakorenený egocentrizmus a súťaživosť ma viedla k tomu aby som predbehol Riša, ktorý sa postupne venoval žonglovaniu stále menej. Mohol som tak predvádzať ohúrenému publiku pozostávajúcemu z mojich spolužiakov a kamarátov nové triky. Síce verím tomu, že ich to nebavilo ja som stále stúpal po svojich schodíkoch, ktoré boli stále väčšie a väčšie. To mi ale nikto na začiatku nepovedal. Sledoval som preplnený Youtube, začal som navštevovať žonglérske stránky ale najmä venoval som sa tomu dlhé hodiny denne, ktoré tak rýchlo plynuli. Nekonečná rozmanitosť prostého vyhadzovania loptičiek do vzduchu, ešte väčšia rozmanitosť miest kam môžu padnúť...

Prišlo leto, pre žongléra ideálny čas, no ja som sa vydal pracovať do Škótska a na žonglovanie nebolo dosť času. Napriek tomu som si občas zahádzal, no proste bola to asi 3 mesačná pauza. Dokonca sa tu začína história môjho žonglovania pre verejnosť. Žongloval som totiž na barbecue party pre škótsku karavanovú smotánku. Síce to padalo, a ja som toho popravde ešte veľa nevedel, kto sa môže pochváliť, že jeho prvé vystúpenie bolo pre zahraničného diváka... Po návrate do Košíc som sa opäť oddal mojej vášni a dokonca som si kúpil profesionálne loptičky z českého obchodu zonglovani.cz, ktorý už nefunguje. Čakal som na ne dlhý týždeň ale prišli. 6 loptičiek Henrys velur, perfektne sadli do ruky, perfektne sa hádzali a ja som vedel, že ma to už nepustí. Nakoľko som sa nevedel dočkať kedy ich všetky využijem, ešte v roku 2007 som sa naučil 5 loptičiek. Neuveriteľná drina, sklamanie s padania a prvej vážnej prekážky v mojom vzťahu k žonglovaniu sa ale obrátilo v zázrak. 5 krásnych velurov vo veľmi málo sekundovom pohybe. Natočil som svoje prvé inštruktážne videá k trom loptičkám. Boli otrasné, videl som sa ako to škredo hádžem. Vyvolalo to vo mne vnútorné pobúrenie a prinútil som na sebe pracovať. Vždy som totiž chcel vedieť všetko najlepšie. Pracoval som na efekte, kráse a pohybe. Nekompromisná kombinácia podnietila ešte väčšie ponorenie sa do tejto vášne. Žongloval som vždy keď som mal čas, doma, na prestávkach v škole, nainfikoval som sa. Všetky ostatné koníčky sa museli podriadiť. Prišli vianoce a kužele. Tim Kelly a jeho video mi vydláždili cestu na ich pohyby v mojich rukách... v mojich rukách so zlomenými nechtami, mojich rukách zrádzajúcich údermi  moju hlavu.

Blížila sa stužková a bolo jasné, čo na nej budem predvádzať. Začal som vyrábať vystúpenie, zladiť všetky pohyby bolo náročné, najmä kvôli tomu, že museli byť perfektné. Vivaldiho leto podnietilo krásny rytmus. Tréma a pády dodali môjmu vystúpeniu príchuť naturalizmu, kužele nesvietili, ale inak, ako vždy, to dobre dopadlo... dokonca si matne spomínam na 2 up 360.

Ďalej som vytrvalo trénoval, zmaturoval a trénoval a hádzal a chytal a hral sa. V lete 2008 som si kúpil 7 stageballov, na jeseň to bolo 6 kruhov. Zistil som, že s kruhmi sa nedá nič robiť, bolia z nich prsty na rukách i nohách a keď fúka tak sa na ne neoplatí ani pozrieť. Tak som si ich začal točiť a to bolo všetko, čo som sa s nimi odvtedy naučil, teda ešte balans. A tak to všetko pekne pokračovalo, 6 loptičiek, 4 kužele. Prišli nové, krásne tučné kužele z Ameriky. 7 loptičiek som flashol (pozriem do zápisníku)  17.1.2009. Mám v zápisníku ešte jeden zápis - 26.6. kŕč v dlani, to som už trénoval 5 kužeľov (na ijdb mám zápis 8 catchov 6.7. :) ) Nové loptičky, ďalšie... Medzitým som sa zasvätil do matematiky žonglovania a siteswapového zápisu, založil som web, dva blogy... Robil som niekoľko workshopov po Prahe, zúčastňujem sa akcií, od PAN-u v Liptovskom Mikuláši, cez všetko v Prahe, bol som ako celoslovenská reprezentácia v Drážďanoch ale najmä vo Fínsku, v Joensuu na EJC 2010, kde som sa podujal na funkciu reprezentanta Slovenska v Európskej žonglérskej asociácii... prakticky to pre mňa znemená len dobrovoľnú prácu a rozširovanie informácii a prípadne nejaké organizačné záležitosti ohľadne EJC, no aby ste si nemysleli, neplynú z toho pre mňa žiadne výhody :). K tomu všetkému som zorganizoval slovenské stretko, účasť bola 17 ľudí, ale ja pevne verím v osvietenú mládež a každoročne vyššiu účasť. Každopádne účasť neubrala na zábave ani na daždi.

A tak sa proste teším zo svojho “hobby” a dennodenne si žonglujem so svojími obrovskými loptičkami a vymýšľam nové triky, nové matematické spôsoby vnímania, dozvedám sa o histórii, čítam články... alebo sa vlastne len hrám?

Žonglovanie pre mňa znamená mnoho. Je to exkluzívny spôsob ako využiť a spojiť takmer všetko, čo človek má... emócie, rytmus, umenie, športové nadanie, inteligenciu, trpezlivosť, radosť, hravosť, vytrvalosť, motiváciu... a to by mohlo pokračovať ešte na pár riadkov... Pre mňa je žonglovanie najmä umenie. Umenie akejsi sebareflexie v pohybe a smiešnom vyhadzovaní, chytaní... všetko sa dá robiť rôzne. Ešte raz musím Rišovi poďakovať za to, že ma utopil v takomto komplexnom mori žonglovania. Ďakujem! A takisto všetkým, čo to trpia (veď oni vedia). A nemyslím tým susedu zdola, tá to už asi dlho trpieť nebude :). 

2 komentáře: